andrejdurcansky

S cudzími slovami sa možno pekne pohrať. Tak napríklad taká „finančná inovácia“.

Finančnou i-NOVÁciou je napr. plánovaný a ohlasovaný fundraising politickej strany NOVA prostredníctvom sociálnych sietí (píšem o ňom ďalej). Predponu i- si takáto elektronická subskripcia finančných príspevkov na politickú činnosť isto zaslúži. Zároveň nejde len o obyčajný inovatívny postup, ale o revolúciu v inováciách. O takú (i-) nováciu, ktorá je totálnym nahradením starého novým, t.j. nováciou starých kúskov politických pokladníkov novým transparentným finančným postupom novej väčšiny čestných politikov a občanov. Už nikdy žiadni Palackovia! Za takýmto i-NOVAtívnym financovaním (i-NOVA-CIA) určite nestojí CIA ani iné tajné spolky, ale len a iba čestní podporovatelia, ktorý majú príbeh a peniaze. Peniaze, ktoré statočne zarobili a ktorých sa statočne zrieknu s cieľom podporiť bohumilú politickú činnosť.

Obráťme list. Nedávno uplynul termín, v ktorom mali politické strany predložiť Národnej rade SR svoje výročné správy. Parlamentní úradníci budú mať zase kopu práce s čítaním nezáživných straníckych finančných výkazov. A nejeden novinár možno v súvislosti s meškaním sľubu politických strán predložiť nové pravidlá straníckeho financovania podľahne pokušeniu tieto dáta analyzovať. Bude hľadať medzi riadkami straníckych súvah a výsledoviek niečo, čo tá ktorá strana len veľmi neochotne priznáva a analyzovať skúpe vysvetlenia týchto výkazov v textovej časti výročnej správy. A bude to nevďačná práca, ak sa na ňu podujme. Hľadanie ihly v kope sena.

Úlohou oficiálnych výkazov totiž nie je odhaľovať pravdu, ale ju zahmlievať čo najviac, ako sa len dá. Nebudú tam totiž igelitkoví darcovia, náklady strán zaplatené priamo tretími osobami, či iné peniaze straníckych centrál, ktoré spravujú ich pokladníci na účtoch v daňových rajoch.

Avšak napriek tomu, že dáta zo straníckych finančných výkazov veľa nepovedia, mnohé napovedia, či prinajmenšom dokreslia už beztak známu (či šepkanú) realitu. A očakávať sa budú aj výkazy politických nováčikov, ktorým ešte nehrozí príspevok od štátu, pričom účty za zriaďovacie výdavky prichádzajú aj tak. Tie musí niekto platiť a niekto dodať potrebné zdroje. Či bude obrázok ich finančnej situácie, ktorý namaľujú v raporte parlamentu, aspoň pekný, ak nie dôveryhodný, záleží len a len od ich kreativity. Politický fundraising je totiž tvorivá činnosť, založená niekedy viac na vysvetľovaní pôvodu finančných prostriedkov, ako na ich zhromažďovaní.

Keďže stranícke výročné správy stále nie sú verejné, obráťme na chvíľu pohľad do minulosti. Retrospektíva niekedy ukáže viac, ako dúfame; veď práve história, hoci nedávna, je tou pravou učiteľkou života.

Nie je to tak dávno, keď sa istá liberálna šťuka v politickom rybníku čvachtala v bahne financovania a špina lietala doslova na všetky strany (a hnutia). Áno, hádate správne, bola to ANO. A do vienka od otca zakladateľa dostala nielen financie, ale aj (doslova) firemnú (akcionársku) kultúru. A zároveň krátky polčas rozpadu daný jej jednorazovým účelom. T.j. byť pre predsedu Pavla Ruska výťahom k moci a osobnému obohateniu. Majster 10%, ako Ruska mnohí, čo mu počas jeho ministrovania v rezorte hospodárenia videli do kariet, nazývali, veľkodušne za straníkov platil členské príspevky. Pardon, upisoval základné imanie v politickom subjekte, ktorý vypĺňal dieru na politickom trhu po hasnúcej SOPke. ANO – strana s tisíckami členov – mala totiž v začiatkoch viac ako 95% financií práve z jeho kapsy. A kto platí, ten rozhoduje.

Tento neudržateľný spôsob riadenia strany, ktorá sa má v demokratickom režime aspoň tváriť, že nie je firmou s akcionármi, ale samosprávnou organizáciou svojich členov, sa Rusko vďaka svojmu neopakovateľnému egu a arogancii ani nepokúšal zakrývať. Za to ho v politike stretol spravodlivý trest: strana sa mu rozpadla v priamom prenose. A to práve vtedy, keď vyšiel najavo jeden zo zdrojov jeho financovania (zmenky nebohého oligarchu, http://sk.wikipedia.org/wiki/Kauza_zmenky) a on sa následne podujal v časovej tiesni zachraňovať miliardy na svoju podporu, pardon na podporu „SME“ (po slovensky malého a stredného podnikania). Stal sa tak na krátku dobu radovým poslancom, kým definitívne neodišiel do politického dôchodku. A počas poslancovania sa ako dožívajúci politik živil práve tým, čo najlepšie ako ex-televízny mág a zlodejský ex-minister vedel. Šírením videozáznamov jeho kolegov, s ktorými šiel spoločne do politiky kradnúť a ktorých úprimné spovede o tomto ich poslaní si zaznamenával skrytou kamerou, aby ich mohol vystaviť na verejnosti. A podať  tak obraz o nich a zároveň aj o sebe.

Je symptomatické, že ďalšie pokračovanie politickej strany ANO, v rokoch 2006 – 2011 úspešne zabudnutej, sa pred poslednými parlamentnými voľbami dostalo pod vplyv ďalšej enfant terrible slovenského šoubiznisu a dnes už aj kriminálnej postavičky Nory Mojsejovej. Tak, ako vznikla strana ANO upísaním akcií, tak boli následne jej medzitým znehodnotené akcie po odčerpaní tučných dividend Majstrom 10% aj predané. A to symbolicky človeku, ktorý úpadok ANO a genetickú informáciu zakódovanú už v rodnom liste tejto strany nemohol snáď ani lepšie vyjadriť – vulgárne úprimnej Nore.

Zlodejstvo straníkov sa niekedy najlepšie odráža v smiešnom malom zrkadle, ktoré im nastaví streštený politický outsider. A hoci emblémom tejto strany po jej kúpe Norou oficiálne nebol vztýčený prostredník, fakticky sa ním – napríklad prostredníctvom youtubových posolstiev panej Eleonóry svojim voličom – stal. Logickým vyvrcholením  politickej kariéry predsedníčky Nory však neboli parlamentné voľby 2012, kde predbehla aj otca politickej korupcie – Mečiarovo HZDS. Bol ním totiž až neúspešný pokus vrátiť sa k pôvodne zamýšľanému názvu Ruskovej strany ANO – a to k názvu NOVA.

Hoci sa to mohlo javiť ako „sprostá“ krádež vopred ohláseného loga, malo premenovanie Norinej strany na Novú väčšinu alias NOVA skrytú a pôvabnú symboliku. Len malý okruh ľudí blízky otcovi zakladateľovi ANO totiž vie, že Pavol Rusko pôvodne zvažoval svoju partaj pomenovať NOVA. Potreboval  bombu, symbol, nie komplikované skratky, ako SDKÚ, SKOI či ČSSD. Skôr niečo, čo bude – po vyhasnutej SOPke, ktorú finančne a mocensky opúšťal (http://korzar.sme.sk/c/4710859/pavol-rusko-chce-zalozit-novu-politicku-stranu.html, porovnaj s http://korzar.sme.sk/c/4714461/ak-bude-chciet-rusko-v-sop-funkciu-tak-ju-dostane-tvrdi-hamzik.html) znieť ako superNOVA. Bál sa však, že mu to ako ex-televíznemu magnátovi z Markízy česká NOVA, s ktorou sa už vtedy nekamarátil, spočíta. Takže od tohto svojho úmyslu upustil.

Dnes už hádam nikomu ani nezíde na um, že TA3 je pôvodné označenie 3. televízneho okruhu (Porovnaj nasledovné zdroje (1/ o pôvodnej federálnej TA3, 2/ o konkurze na tento uvoľnený vysielací okruh, ktorý vyhrala TV Markíza, a o vzniku terajšej TA3; 3/ odkazy nasledujú za sebou: http://sk.wikipedia.org/wiki/TA_3_(1991%E2%80%931992), http://www.sme.sk/c/2115649/kto-dostane-licenciu-na-treti-tv-okruh.html, http://sk.wikipedia.org/wiki/TA3), na ktorý v r. 1995 dostala TV Markíza televíznu licenciu. Všetci totiž pod týmto označením poznajú spravodajský TV kanál politického kmotra Kmotríka, ktorý si túto skratku pri svojom vzniku jednoducho bez pýtania prisvojil.

Podobne aj iní zlodeji cudzích myšlienok a tvorcovia Novej morálky prišli s „prevratne novým“ označením NOVA bez zjavného copyrightu. Niet sa preto čo diviť, že dáma so vztýčeným prostredníkom nemala za zlé realizovať nečakane pripomenutú možnosť rebrandingu návratom ku koreňom jej ex-ANO. Veď by to iba zlodej okrádal zlodeja (čo bol pôvodne kameň jej podnikateľského úspechu – vyrástla totiž ako parazit na pochybných obchodoch Rezešovcov v bývalej VSŽ, kde vedela „presmerovať toky). Opaku uveria len tí, čo veria, že A. Rezeš zbohatol poctivou prácou; tí budú Nore veriť aj  toto: „Zbohatla vraj podobne ako Rezeš dlhoročnou poctivou prácou. Zarábala 200-tisíc mesačne, ale na nič iné nemala čas. „Makala som aj 16 hodín denne, aby som všetko stihla,“ tvrdila.“ (in.: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162231-ako-eleonora-kasaiova-k-bohatstvu-prisla/).

A podobne ako v inom straníckom príbehu odohrávajúcom sa za účasti ďalšej, duchom chudobnej dámy – političky Belousovovej Malíkovej – sporiacej sa s iným podobne namosúreným a podobne narcistickým pánom expredsedom o dedičstvo po ich politickej strane – narazila kosa na kameň. S tým, že nastal spor o označenie pôvodu (Post scriptum kauzy SNS verzus Pravá SNS je zase predobrazom Norinho vypožičania názvu rodiacej sa strany D. Lipšica. Boli to totiž pohrobkovia politicky mŕtvej Pravej SNS, ktorí ukradli Igorovi Matovičovi jeho názov Obyčajní ľudia. Matoviča však nejaké recesistické vtipy Viťa Móricka nerozhádzali a na rozdiel od Lipšica doplnil k názvu strany označenie „Nezávislé osobnosti“. V súťaži politických narcisov tak ukázal dobrý vkus a úroveň. Pozri aj http://aktualne.atlas.sk/prava-sns-vyfukla-matovicovi-nazov-obycajni-ludia/slovensko/politika/. Článok mimochodom poukazuje aj na úroveň novinárov (a súdu, ktorý rozhoduje spor Lipšica a Nory). To čo prehliadli u Lipšica, si totiž u Matoviča všimli: „Paradoxom však je, že ani Matovič nenechal všetko na náhodu. Ešte v roku 2009 si zaregistroval ochrannú známku Obyčajní ľudia na Úrade priemyselného vlastníctva. Ochranná známka sa však podľa zákona vzťahuje len na služby a tovary.“. (Pritom súd opierajúci sa práve o ochrannú známku Lipšicovho združenia Sen pre Slovensko Nore zakázal používať názov Nová väčšina. Nuž čo politická strana v podaní Lipšica je zrejme „tovar“.).. A tak sa tá „pravá“ NOVA – zrejme aj z obavy, že v neskončenom súdnom procese neskôr o názov NOVA môže prísť – rozhodla premenovať na Pravú SNS, pardon NOVU. Na Novú väčšinu (Daniel Lipšic).

Tento príbeh aspoň – keď už nič iné – ukázal, čo je v živote novovznikajúcich strán – sopiek, či supernov  – to podstatné. Nie idey, ale slová, nie program, ale názov. Namiesto názorového sporu sa tak na začiatku kariéry prezentovala NOVA politickým marketingom a právnym sporom o názov. A čo financie?

Keďže máme len kusé oficiálne informácie a pár verejných vyhlásení jediného a výlučného predsedu a majiteľa tejto strany, dá sa z nich poskladať obrázok financií NOVY len v obrysoch. Hoci nesie podobnú symboliku, akú mala dynamická bitka o jej pomenovanie s narcistickou koncovkou v zátvorke za jej pôvodným názvom.

Keď totiž politická strana NOVA ohlasovala svoj vznik, jej vodca sa takto vyznal novinárom (http://aktualne.atlas.sk/lipsic-odkryl-karty-slubuje-ine-slovensko-s-cerveno-modrou-novou-vacsinou/slovensko/politika/):

„Na otázku ako chce nový subjekt financovať Lipšic odpovedal, že by mal fungovať podobne ako lacné aerolinky s nízkymi nákladmi. Peniaze chce získavať najmä prostredníctvom verejných zbierok, ktoré bude organizovať cez sociálne siete. Každý príspevok pritom má byť riadne zadokumentovaný a zverejnený.

Ak by niekto túto podmienku odmietol, podľa Lipšica by nemal právo peniaze hnutiu odovzdať. „Nezakladáme stranu preto, aby si vplyvní podnikatelia našli nový projekt, ktorý môžu financovať a mať profit. To by nemalo zmysel,“ doplnil.“.“.

O tom, že Danielito, ako mu hovoria niektorí známi, ide „tvrdo“ za svojim cieľom, a neustále rozširuje svoju odbornosť (http://www.pavolklein.blogspot.sk/2013/01/ako-sa-lipsic-advokatom-stal.html, http://www.pavolklein.blogspot.sk/2013/01/ako-sa-lipsic-advokatom-stal-2.html, http://www.ta3.com/clanok/1017791/opozicia-rokovala-d-lipsic-o-peniazoch.html, http://www.pavolklein.blogspot.sk/2013/04/reakcia-na-nervozne-reakcie-lipsica.html, http://www.pavolklein.blogspot.sk/2013/04/lipsicov-advokat.html, http://www.lipsic.blogspot.sk/2013/05/kauza-lipsicova-justicna-skuska-klapka.html), je o tomto politikovi známe. Hoci mohol ako novopečený expert na leteckú dopravu povedať, v ktorých lacných aerolinkách vidí svoj vzor, či v skrachovanom SKY EUROPE alebo v kontroverznom RYANAIRi (http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/7423/ryanair-bezpecnostne-pasy-su-zbytocne-chceme-lety-na-stojaka/). A aký pomer ceny a výkonu možno so zreteľom na takéto vzory pre jeho politický biznis od strany NOVA očakávať.

V nedávno vydanej knihe sa napr. pasoval za odborníka na oligarchiu, čo výstižne zhodnotil (práve v kontexte straníckeho financovania) nedávno zverejnený blog (http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html). Čo DL vyčíta oligarchom, je práve prenikanie do politických štruktúr, ktorému on chce postaviť pevnú hrádzu. Veď naozaj „aby si vplyvní podnikatelia našli nový projekt, ktorý môžu financovať a mať profit. To by nemalo zmysel“. A preto hurá poďme vyhlasovať verejné zbierky na sociálnych sieťach. A žiadne príspevky od tých vplyvných podnikateľov (oligarchov).

Vo svetle týchto vyjadrení je potom zábavné, že

1. Nová väčšina Daniela Lipšica od svojho vzniku neuskutočnila žiadnu významnejšiu subskripciu členských príspevkov (kuvici kuvikajú, že členské príspevky začali vyberať len prednedávnom). A tak sa okrem pár výnimiek na stranícke financie oficiálne zložili – dvaja straníci (Lipšic a Barto) – 20.000 EUR a „vplyvní podnikatelia“ či ich rodinní príslušníci (Lopata, Švec, Molnár zaplatili dohromady okrúhlych 100.000 EUR) – http://www.nova.sk/o-nas/politicke-hnutie/financovanie/.

Osobitne zábavné je, že zrejme ešte stále nezaopatrený Dávid Molnár mal peniaze najskôr od svojho otca, ktorý len pred nedávnom predal svoj podnik MECOM Pente.

NOVA – bojovník proti Pente, Pentou nepriamo financovaná, to je mäso! (priamo z humenského mäsokombinátu Mecom).

2. A samozrejme, táto partaj neuskutočnila ani žiadnu verejnú zbierku, ktorú avizovala. Nehľadiac, že uvedený nápad bol od začiatku streštený a hodný svojou úrovňou pána budúceho predsedu. Hoci aspoň naznačil jeho programové smerovanie. Ktorým bolo, je a zrejme aj bude TÁRANIE DO VETRA.

Akcionár v uzavretom spolku, akým NOVA zjavne aspoň na vrcholovej politickej úrovni je, predsa nevypisuje verejné výzvy na upisovanie akcií. Má akcie len pre seba a zopár prisluhovačov. A ak bude strana finančne nezávislá, lebo základom jej finančného zdravia budú relevantné členské príspevky masovej členskej základne a neskôr príspevok od štátu za volebné výsledky, ťažko v nej bude fakticky dominovať zakladajúci politický oligarcha.

Aj keď mnohé analýzy dokázali (http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=815&sid=) …..  len veľmi málo, slová ďalej citovanej, týkajúcej sa financovania politických strán možno tesať do kameňa. Ostaňme verní našej metóde – analógie medzi stranami televízneho magnáta a politického nadutca a trochu zacitujme  (o tej magnátovej):

Podľa článku Mariána Belka „Financovanie politických strán na Slovensku“ (http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=241), ktorý hodnotil financovanie strany ANO tesne pred jej faktickým rozpadom,  „Najvhodnejšie financovanie politickej strany je také, ktoré odráža participáciu jej členov, počet ktorých sa v roku 2004 pohyboval okolo 6 000. Aj keď sa v tomto smere javí ANO veľmi zdatnou, podrobnejší pohľad na zloženie členských príspevkov hovorí o opaku. Republiková rada strany určuje ich minimálnu úroveň (90 Sk), ale horný limit stanovený nie je. Zástupcovia strany vo verejných funkciách odvádzajú členské príspevky niekoľkonásobne vyššie. Podľa niektorých údajov … pochádza z celkovej sumy vyzbieraných členských príspevkov až 95% výhradne od predsedu subjektu, ministra hospodárstva Pavla Ruska …. Takéto financovanie je pre fungovanie strany veľmi nebezpečné, pretože sa iba jeden typ závislosti (na štáte) nahrádza iným (na konkrétnej súkromnej osobe).“

Takže, zhrnuté a podčiarknuté:

Reči: nová strana s novou morálkou a novátorským názvom NOVA.

Skutočnosť:

Strana s pochybným štartom, sústreďujúca sa viac na  symboly a slová a to, čo chce volič počuť (Trefne to vyjadril Peter Schutz v SME (20. 5. 2013), http://komentare.sme.sk/c/6805990/prava-cize-lava.html:    „… Tvoríme Slovensko nie je projekt lídrov s vlastným programom, ale s túžbou získať moc načúvaním „ľudu“. Podobne aj Nova ..“.)

Názov strany túto pokrútenú realitu naozaj vystihuje.

Ide totiž o pôvodný, pracovný názov strany, známej neskôr ako

• ANO Pavla Ruska – zdatného komunikátora (ako Lipšic) a majstra 10% provízií (tu má Lipšic čo doháňať, ale veď je na začiatku samostatnej politickej kariéry a horizont možností je nekonečný; a náš borec nie je celkom bez skúseností – tu len TAKTne (http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/05/21/lipsicove-podvodnicke-prieskumy/) pripomenieme napr. provízie zo sprostredkovania poistenia vozidiel rezortu vnútra v Allianz – Slovenskej poisťovni, a.s. a zo sprostredkovania politicky kontroverzného nákupu samostatného odpočúvacieho systému pre políciu od izraelskej firmy Verint (http://kocurslovakia.tumblr.com/, http://www.lipsic.net/kompletny-pribeh.html, http://pavolklein.blogspot.sk/2013/03/dokoncenie-kompletneho-pribehu-ododavke.html).
• a ešte neskôr ako Slobodné Slovo Nory Mojsejovej (ktorú zjavne s Danielitom spojila krádež pôvodného názvu jej strany pevným narcistickým putom: jedinečnosť vkladu Nory do politického života vo voľbách v roku 2012 totiž napodobní v najbližších voľbách práve Daniel, keďže jeho strana bude zrejme jedinou na Slovensku, ktorá bude mať meno lídra vo svojom názve, (K menu lídra v názve strany v súvislosti s Novou: http://lubomirstulajter.blog.sme.sk/c/313676/Mizeria-slovenskej-pravice.html) podobne ako Norina strana vo voľbách 2012).

To, že Nora siahla v závere svojej „politickej kariéry“ (najbližšie ju totiž čaká kariéra kriminálna a väzenská) po názve NOVA, len tento kruh uzatvára. Voliči, ak v ňom (v kruhu) chcete chodiť, ráčte nastupovať, NOVA na vás čaká!

Reči: predsedove veľkohubé reči, ako nechce byť závislý od oligarchov a preto bude robiť verejné zbierky, kde bude každý príspevok menovite zachytený.

Skutočnosť: väčšina financovania je od vplyvných podnikateľov a zakladajúcich členov strany, žiadne verejné zbierky sa nekonali. A spôsob, akým zhromaždil peniaze, posilňuje skôr pocit, že pôvod peňazí nie je tam, kde sa deklaruje. Viď Dávid Molnár, spoza ktorého trčí obchodný partner Penty Ján Molnár. Lopata so Švecom sú zase majitelia spoločnosti, ktorá sa hrdí tým, že je slovenskou jednotkou v poradenstve pri tvorbe projektov ohľadom čerpania príspevkov z eurofondov (http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2012/cislo-3/eurofondy-kazia-trh.html). Dá sa ale tento typ biznisu predstaviť bez bratríčkovaním so štátnymi štruktúrami a lobovania za tých správnych uchádzačov o príspevky? Kostlivcov v skrini Jána (Dávida) Molnára prevetráva vyššie citovaný blog (http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html). Kto však prevetrá skrine pánov Lopatu a Šveca? Žeby občania Smoleníc?

A ak financovanie strany stojí na daroch vplyvných členov, sympatizantov strany a silných podnikateľov, nedáva práve to strane prinajmenšom jemne oligarchický nádych?

Takúto stranu totiž platia nie masy členov rozumnými členskými príspevkami, ohraničenými zdola aj zhora, ale jednotlivé osoby veľkými finančnými darmi. Nie je finančne autonómna, ale naopak závislá od sponzorov a otcov zakladateľov. To sa podpisuje na straníckej štruktúre a vnútorných pravidlách – otvoríte chladničku a vyskočí z nej Lipšic, otvoríte novú a novú kapitolu stanov politického hnitia NOVA – a z každého rozhodovacieho procesu alebo vplyvového opatrenia priamo alebo nepriamo trčí pán predseda. V komunistickej hantírke sa tomu kedysi hovorilo demokratický centralizmus (http://www.sme.sk/c/6743549/historik-rychlik-vznik-naroda-je-ako-rakovinove-bujnenie.html).

A ešte jedna poznámka: v súvislosti s už spomenutými väčšími darmi – na rozdiel od množstva menších finančných príspevkov jednotlivých členov – prestáva byť problémom – najmä pri poskytovaní väčšieho daru bonitnou fyzickou osobou na účet jej súkromnej spotreby, t.j. z prostriedkov, o ktorých nevedie účtovníctvo –  prefarbovať skutočný pôvod peňazí.

Iste – možno je – ako hovorí klasik – všetko inak. Možno dá odpoveď najbližšie spoločné zasadnutie predsedníctva a republikovej rady NOVY. Okrem toho že prijme mnohých zaujímavých členov s príbehom (ako nedávno Jána Feranca), a tých, ktorých príbeh už skončil, vylúči, možno popri tom všetkom sprísni pravidlá straníckeho fundraisingu. Tisíc členov strany obráti vrecká a každý dá na jej činnosť nejaké to euro. Takže kto chce vedieť, nech tam beží, obec Horné Plachtince, kde sa spoločné zasadnutie bude konať, už čaká.