andrejdurcansky

RE: Lipšic: V politike si už dokazovať nič nemusím. Z Novej väčšiny chcem dominantnú stranu. Aktuálne.sk, 5.8.2013.[1]

Lipšic nikdy nepodporí Procházku za prezidenta. Ale nie preto, že by ako pravicový kandidát na prezidenta nemal šancu uspieť; to nie je dôvod Lipšicovej „nepodpory“. Hádam ešte menšiu šancu ako Procházka bude mať totiž kandidát, ktorého bude nakoniec promovať samotný Lipšic (Kňažko, Bezák, iný?). Avšak nízkosť šancí nebude dôvodom, prečo by takého „svojho“ kandidáta Lipšic nepodporil. Veď aj Lipšic – podobne ako Procházka – bude nepochybne využívať možnosť sebaprezentácie svojej partaje cez niekoho, kto si pred prezidentskými voľbami pripne na klopu kandidátskeho saka či kostýmu odznačik jeho strany. Alebo komu ho aspoň na diaľku pomyselne pripne Lipšic, keď ho verejne v jeho kandidatúre podporí a bude sa na nej následne politicky priživovať.

V tom sa teda Lipšic zásadne od Procházku nelíši, či – presnejšie povedané – líšiť nebude. Od toho Procházku,  ktorý nastavuje vlastnú tvár do prezidentskej kampane aj preto (ak nie práve a iba preto), lebo ju chce uviesť ešte viac na verejnú známosť. A zdvihnúť tým svoje individuálne preferenčné body. Od Procházku, ktorý ak by aj na iné ako na prezidentúru nepomýšľal, bude mať pochopiteľne v prezidentskom boji  určite aj svoj plán B. T.j. podporu svojej budúcej politickej existencie cez túto masívnu reklamnú kampaň, ktorou prezidentské voľby nepochybne budú.

Ale ak by aj toto bol v skutočnosti Procházkov plán A(lfa), ako naznačuje Lipšic, skutočný dôvod, prečo nad ním DL ohŕňa nos, je „Procházkova zrada“. Lipšic totiž neodpúšťa. Toho dôkazom je aj pamätný post blogera a šedej eminencie Novy Milana. Krajniaka o alfasamcovi  Procházkovi na blog.sme.sk (http://krajniak.blog.sme.sk/c/321151/Alfa-samec-Radoslav-Prochazka.html). Zradiť alebo „prečúrať“ iných (bývalú stranu, ženu, frajerky, kádeháckych mládežníkov, keď si ako šéf liberálnej odnože VPN v rokoch deväťdesiatych na ich úkor budoval svoj výťah k moci cez KDH) má totiž právo len on. Pravicový LenOn.

Ale zastavme sa pri spomenutom blogu Lipšicovho ideológa Krajniaka. Až nepríjemne totiž ilustruje skutočný vzťah Lipšica a Krajniaka k Procházkovi.  Vzťah nadutca a psychopata, ktorí sa nevedia preniesť cez vlastné egomaniakálne  (DL) a konšpiračné (MK) obmedzenia. A odškrtli si z oboch dôvodov (zrážka eg a podozrenie z účasti na protilipšicovskom sprisahaní) pri RP definitívne alternatívu „križiakov nepriateľ“ a legitímny samurajov terč. Hoci mohli pragmaticky prehltnúť horkú slinu a rozumne spolupracovať. To však nespravia. A ak mu niečo želajú v pozadí tohto primitívneho rýpania, tak iba ak politické R.I.P.

Bolo to potvrdené aj na prípade Lipšicom naznačovaného Procházkovho lobovania v prospech poslaneckého podania  proti zákazu zisku zdravotných poisťovní (viď pre názornosť a argumentačnú skratku vtedajší Scholtészov komentár v HN, http://hnonline.sk/nazory/c1-59385850-lipsicove-zbrane). Je totiž zjavne a úplne odsúdená na neúspech tá útrpná snaha spindoktorov Novy prerobiť Lipšica na džentlmena, ktorý sa aspoň na verejnosti tvári, že na pravicových oponentov (osobitne na nenávideného Procházku) neútočí. Útrpná aj preto, že musia trpieť, keď z času na čas spadne z tvári predstaviteľov tejto partaje – susedov v jednej prominentnej bratislavskej bytovke – Lipšica a Krajniaka – zle nasadená maska umiernenosti. Za ktorou je okrem spupnosti nadutca  (DL) aj psychopatická nekompromisnosť fanatika (MK). Kdeže by oni mohli mať v láske  a hoci aj nepriamo podporovať niekoho, kto vyrastal akože pod ich ochrannými krídlami. A teraz – nevďačník – funguje sám aj bez ich pomoci a pritom aj celkom slušne hviezdi?! Nie! Aj keby podpora Procházkovi tejto strane pomohla, nech už má akékoľvek vyhliadky, vrátane cross sellingu pre marketing Novy, budú proti nemu z „princípu“.

Ach áno, možno ich pochopiť. Majú zrejme – vinou bludnej predstavy – intenzívny pocit, že ten Procházka sa vyliahol v ich politickej liahni, avšak žiaľ ako kukučie vajce. A teraz veselo kuká, pričom takmer povyhadzoval z rodného hniezda svojich nevlastných „súrodencov“ – lipšicovcov.

To je ale paranoja a blud. Procházka naozaj lieta a užíva si to (a je už celkom na ňom, ako pritom dopadne, z hniezda – nech bolo akékoľvek – vyletel totiž z vlastnej vôle a na vlastnú zodpovednosť). Ale nebohé vtáčence z Novy si za svoju úbohosť môžu sami, domnelá kukučka RP za to vinu nenesie.

RP má svoju noblesu, imidž skutočne praktikujúceho právnického intelektuála na rozdiel od úradnícko-poslanecko-ministerského Lipšica. Navyše sa môže prezentovať ako politik novej vlny bez špinavých papŕč, ktorého programové tézy stoja za povšimnutie aj bez marketingu.  Presne ako píše A. Scholtéz v „Lipšicových zbraniach“: „Lipšic musí byť v panike. Procházka je všetkým, čím by Lipšic chcel byť.“  Hoci nie je. Niet teda divu, že ho ide kvôli tomu rozdrapiť od zlosti.

V inom je však tento prípad (príklad) pre „Novákovcov“  ilustratívny. Lipšicova liaheň sa totiž na „kukučie hniezdo“ aj vďaka krstnému otcovi jej odchovancov Krajniakovi podobá. Pri letmom „prelete“ nad ich programom (resp. prinajmenšom niektorými jeho časťami) môže mať totiž čitateľ – okrem neuveriteľného puchu marketingu – aj iný dosť intenzívny pocit. A to konkrétne, že jeho (spolu)autor by mal podstúpiť intenzívnu terapiu na psychiatrii.

No zdá sa, že na miesto nej sa bude sám nádejný pacient hrať na terapeuta a  uchádzať sa o podiel na liečbe voličov. Treba potom len dúfať, že volič medzi ostatnými politikmi docenta Chocholouška spozná a vyhne sa tak napr. opici pri triezvení z planých ilúzií jeho nového ekonomického programu. A keby docenta hneď nespoznal, azda poslúži drobná rada. Bude ním ten, čo sa pri „sebaprezentácii“ kandidáta Procházku bude tváriť (vyjadrovať k nej) tak trochu sladkokyslo. A spomedzi zástupu politikov bude kričať najhlasnejšie : „Neber úplatky!“